aScAgenda BlogSkôr ako začneme – táto funkčnosť bola urobená pre zahraničné školy, ktoré ju požadovali. Vieme o tom, že existujú rôzne prístupy k hodnoteniu, alebo nehodnoteniu žiakov, resp. rôzne spôsoby motivácie žiakov. Asi je to tak správne, lebo zrejme neexistuje jediný správny prístup rovnaký pre všetky rôznorodé deti. Preto prosíme, aby ste tento modul používali s rozvahou. Nerobte predčasné závery z málo relevantných údajov a výsledkom štatistík prideľte iba takú váhu, akú si naozaj zaslúžia.
Po tomto právnickom úvode prejdime k funkcii samotnej. Edupage umožňuje učiteľovi alebo vedeniu školy vidieť výsledky žiaka v priebehu jeho štúdia v porovnaní s ostatnými žiakmi v triede, alebo porovnanie výsledkov žiaka po jednotlivých predmetoch.
Vieme si zvoliť triedu, predmet, či školské roky(resp. polroky), ktoré nás zaujímajú. Poďme sa pozrieť na konkrétneho žiaka a jeho výsledky za posledné tri školské roky v matematike. Žiak Peter pred dvomi rokmi získal z matematiky 63% bodov, čo bolo pod priemerom triedy.
V tomto školskom roku ale získal takmer 96%, čo je výrazné zlepšenie sa oproti priemeru triedy – v tabuľke je tento fakt vyznačený zelenou farbou pozadia políčka (viď vysvetlivky). Čo to znamená? Ťažko povedať – možností je viac. Peter sa mohol zlepšiť a teraz dosahuje lepšie výsledky, ako ostatní študenti v jeho triede. Ale mohlo by to znamenať aj to, že iní žiaci v triede sa namiesto matematiky sústreďujú na iné predmety, napríklad na jazyky.
Preto je dobré pozrieť si aj druhú štatistiku – a to porovnanie výsledkov žiaka po predmetoch:
Vidíme, že oproti priemeru triedy sa Peter zlepšil v matematike, fyzike a informatike. Naopak v jazykoch bol na začiatku priemerný, teraz patrí k slabším žiakom. Vyzerá, že Peter sa úspešne začal špecializovať na prírodné vedy. Je to zle, či dobre? Posúdiť musí učiteľ, Peter a jeho rodičia.
Na druhej strane Anička bola vždy nadpriemerná žiačka z matematiky. Ale tento školský rok sú jej výsledky horšie ako je priemer triedy. Asi by bolo dobré pozrieť sa, čo sa deje. Možno sa Anička špecializuje na jazyky, lebo chce byť prekladateľka.
Ak si pozrieme prehľad Aničkiných výsledkov po predmetoch vidíme, že Anička sa zhoršila takmer vo všetkých predmetoch.
Je možné, že má nejaký problém. Niekto sa jej posmieva, či ju nebodaj šikanuje. Asi je málo pravdepodobné, že by všetci ostatní žiaci naraz Aničku predbehli vo všetkých predmetoch, aj keď vylúčiť sa to nedá. Je na učiteľovi, aby posúdil, čo s týmto štatistickým údajom.
A posledný príklad: Jožko bol kedysi nadpriemerný žiak z matematiky, teraz je „iba“ priemerný. Jeho „náskok“ pred ostatnými neutešene klesol.
Keď sa ale pozrieme na priemer celej triedy vidíme, že takmer všetkým žiakom sa za posledný rok zlepšili výsledky. Takže Jožko, hoci sa jeho výsledky výrazne zlepšili, zostáva naďalej v priemere triedy. Zmenil sa v triede učiteľ matematiky? Alebo matematikár dáva príliš ľahké písomky, ktoré takmer každý napíše na jednotku?
Stĺpcový graf nám ukazuje iný pohľad na výsledky žiakov. Ukazuje vzdialenosť výsledkov jednotlivých žiakov za zvolené roky voči priemeru triedy (nulová os). Troch spomínaných žiakov sme zvýraznili.
Systém umožňuje porovnávať aj žiakov viacerých paralelných tried v ročníku, alebo výsledky viacerých konkrétnych udalostí (písomky/testy) v jednej triede. Ale o tom v ďalšom blogu.
Ako teda treba chápať prínos uvedených štatistík? Učiteľ alebo vedenie školy môže byť upozornené na situácie, ktoré si potenciálne zasluhujú pozornosť. Možno na väčšej škole unikne, alebo až neskoro si niekto z učiteľov všimne, že Aničkine známky sa naraz zhoršujú. Možno si jej chemikár myslí, že Anička sa o chémiu nezaujíma, rovnako ako si angličtinár môže myslieť, že Anička asi preferuje prírodné vedy. Možno Jožkov učiteľ matematiky by mal dávať náročnejšie písomky, ktoré nevypočíta každý. Je na učiteľovi, prípadne na vedení školy, aby takého štatistiky správne vyhodnotilo.
Ešte raz by sme chceli zopakovať: Ak učiteľ vyhodnocuje štatistiku, ktorá pozostáva z dvoch známok, škoda z toho robiť ďalekosiahle uzávery. Takáto štatistika nemá veľkú výpovednú hodnotu.
A samozrejme – známky vôbec nemusia vypovedať o tom, či žiak niečo reálne vie, či vie niečo, čo ho v živote niekam posunie. Skôr teda, ako začnete riešiť červené políčko v štatistike, treba sa vždy zamyslieť: sú podklady relevantné, nakoľko je odchýlka významná a či s daným žiakom vôbec treba riešiť veci ako známky.
Každopádne veríme, že tento modul má potenciál nasmerovať niektoré deti na správnu cestu a tešíme sa na Vaše pripomienky a nápady na vylepšenia.